Od únavy

Niekedy od únavy nevládzem ani oddychovať.
Často som postavená do takej pozície, že neviem odmietnuť.
Potom však odmietam úplne všetko.
Som neprirodzene prirodzená.

Dobitie bateriek

S manželom sme si užívali medové týždne asi pred pol rokom.

Odvtedy len samé naháňanie a povinnosti.
Na to, aby sme vydržali ďalší polrok, museli sme si spraviť "líbanky".

Chvíľa pre toho druhého

Venujeme sa toľkým veciam...
Nestíham žehliť, hoci je to moja obľúbená činnosť spomedzi domácich prác.
Nestíham čítať svoje knihy, ktoré som si s takou radosťou kúpila, len ich hromadím v polici.
Nestíham odpovedať na maily, ktorými ma oslovujú milí ľudia.
Nestíham sa stretať s priateľmi, ktorých mám tak rada a je mi s nimi fajn.
Nestíham si robiť prechádzky, pri ktorých tak veľa načerpám.
Nestíham písať básne, vďaka ktorým sa mi niekedy uľaví na duši.
Nestíham sa venovať umeniu, ktoré ma učí veľa veciam.
Nestíham si pozrieť dobrý film len tak pre rozptýlenie.

Toto všetko na až tak netrápi...
Najviac ma trápi, ak sa nestíham venovať svojmu vzťahu s manželom.
Možno by som v samote - bez neho - mala čas venovať sa predtým spomenutému, ale všetko by ma zrazu prestalo baviť, keby tu on nebol.

Viem

Keď s ním sedím vonku a popíjame kolu.












Viem, čo ho rozosmeje. Viem, čo si ešte objedná.
Viem, ako sa zatvári, keď sa pozrie na hodiny.
Viem, aký druh zmrzliny má najradšej.
Viem, že sa pohorší na ďalšom túlavom psovi, ktorého míňame cestou.
Viem, že ma objíme, keď sa cíti so mnou šťastný.
Viem, že si spomenie na udalosť, kvôli ktorej som si ho doberala, keď ideme okolo miesta činu a vôbec sa za to na mňa nehnevá.
Viem, že sa zasnene díva do budúcnosti a že sme tam spolu my dvaja.
Viem, že má veľa práce, ale aj tak myslí na to, čo bude, keď s tým skončí.
Viem, že bude hladný a unavený, ale predsa sa s láskou na mňa usmeje.
Viem, že to má so mnou ťažké, ale nikdy to nedá najavo.

Viem a aj on vie ...

Ten pravý

Hovorí sa, že na svete existuje len jeden muž, ktorý je pre ženu tým pravým. Nejako som tomu nemohla uveriť. Veď toľko je náhod a čo ak práve nejaká z nich spôsobí, že sa nikdy nestretneme. Ale predsa len sme sa stretli. Skôr by som povedala, že sme otvorili oči a zbadali sme sa navzájom. S nikým iným si neviem predstaviť svoj život. Iba s mojím manželom, ktorý je jediný a ten pravý. Len on má svoje gestá, ktoré tak zbožňujem. Len on má tak príjemný hlas, pri ktorom sa mi roztrasú kolená znova a znova. Len on má svoje muchy, ktoré ma najviac hnevajú a ktoré mám na svete najviac rada.

Ďakujem, drahý, že si a taký, aký si!

Keď som bola malá

Keď som bola malá, bála som sa uveriť niečím sľubom. Možno preto, že tak žalostne málo ráz boli splnené. Bola som opatrná, nedôverčivá ako k dospelým, tak aj k rovesníkom. K dospelákom som mala o krôčik bližšie, ale len málokto ma z nich bral vážne. A moji kamaráti v rovnakom veku mi prišli detinskí. Nie nechcela som sa hrať na veľkú, vždy som aj vzrastom patrila k najmenším a vždy mi môj vek vyhovoval.

Lebo každá etapa života dovoľuje niečo iné. Napríklad ako dvojročná sa kľudne môžeš pocikať do gatí, ako sedem-osem ročná môžeš bez obáv behať s odretými nohami v sukni. Ako dvanásťročná sa môžeš len tak pre nič za nič rozplakať. Ako sedemnástka si môžeš dovoliť dať na seba všetky výstrelky módy. Dvadsaťtri ročná už musíš uvažovať nad budúcnosťou, aj keď to nie je až také akútne, ako keď sa ti blíži tridsiatka. Ak sa ti už pred tridsiatkou podarilo úspešne uloviť muža tvojho života, mohla by si byť najspokojnejšou na svete. Ale ani teraz ťa nechápu. Muž od teba čaká zárobok, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou vášho rozpočtu, rodičia a svokrovci ťa neustále bombardujú otázkami, kedy už bude mimino. A pritom všetci rovesníci ešte ani vážnu známosť nemajú. To máš za to, že si vždy inklinovala k dospelákom. Napriek všetkému ver sľubu, ktorý ti dala tvoja polovička. Nič iné ti nezostáva. Ale neboj sa postaviť si hlavu, aby si mala vždy svoju dôstojnosť.

Manželova nevera

Ja sa manželovej nevery obávať nemusím. Jeho najväčšou láskou je jeho notebook. Z toho vyplýva, že sa nemusím báť, že by ho iná žena zaujala natoľko, že by si ju popri ťukaní do notebooku vôbec všimol. Keďže ja, ako jeho vlastná žena, niekedy nedokážem zaujať dostatočne jeho pozornosť tak, aby sa od môjho súpera odtrhol, neverím, že by to dokázala nejaká iná, ktorá ho až tak dobre nepozná.

Lepšie je však súperiť s technikou ako s nejakou ženskou. No kiežby som aj ja niekedy bola preňho tak príťažlivá, ako je ten jeho notebook.

Chvíľa s manželom

Myslím, že veľa veciam venujem veľa času. Niekedy až neprimerane ich hodnote. Najvzácnejší pre mňa je môj manžel. Keby to tak aj cítil... Keďže však čas, ktorý trávim s ním, nie je tomu primeraný, chcela by som to zlepšiť.

S tým časom až tak veľmi nepohnem, ibaže ten, ktorý budem tráviť so svojím manželom, bude intenzívnejší.

Kto nikdy nemiloval, nevie čo je láska

"Kto nikdy nemiloval, nevie, čo je to láska," hovorí jeden môj známy a má pravdu.

Je to zaujímavá predstava, že aj moja babka bola kedysi zamilovaná... A preto tak veľmi miluje všetkých navôkol. Dokonca aj moji rodičia sršia láskou jeden ku druhému, zvlášť teraz, keď sú na to opäť dvaja. Len vďaka ich láske som. A oni zase vďaka láske ich rodičov.

Bez ich lásky by som nepoznala ani ja žiadnu lásku.

Príchod domov

Dnes som prišla domov, odomkla som si dvere, nik ma nevítal, nik ma nepobozkal na čelo, nik mi nezobral tašky s nákupom. Zavrela som za sebou dvere, zložila nákup, pozrela som sa na špinavé riady z raňajok, neustlanú posteľ. Zavesila som si bundu na vešiak a sadla si na stoličku.

A...
A nič! Nič! Nikde nič!

Tak toto je realita viacerých po príchode domov. Že domov! Čo je to domov v tomto prípade? Prázdna miestnosť a neporiadok, veci presne na tom istom mieste, kde sme ich nechali? Bolo mi úzko... Triasli sa mi pery, neviem, či od strachu alebo z nejakej inej divnej príčiny. Ako to bude pokračovať?

Vyložím nákup, umyjem riady, usteliem posteľ. Pozriem sa na svoje dielo.

A...
Zjem, čo som si kúpila na večeru, znova narobím riady, rozosteliem posteľ a idem spať.

Načo som vôbec ustielala? Prečo som radšej nešla do reštaurácie, neobjednala som si niečo a stretla by som sa pritom aspoň s čašníkom? Alebo prečo mám vôbec byt, prečo nebývam radšej v hoteli, kde ma pozdraví aspoň službu majúca recepčná?

A...
Našťastie môj manžel príde o chvíľu a ja sa budem môcť tešiť z jeho prítomnosti. Riady síce budú tiež špinavé (a bude ich viacej), posteľ bude neustlaná...

Budem však s mojím drahým a to je to najcennejšie. Ako málo si to uvedomujem!

Keď úsmev je viac ako slovo

Všeličo sa dá slovami povedať. Niekedy si však s nimi nevystačíme. Vtedy nastupuje naša neverbálna komunikácia. Napríklad to, ako sa skvele cítim v manželstve, dokážem vypovedať svojím spokojným úsmevom. Vtedy muž vie, že je dobre a opätuje môj výzor, a to úplne rovnakým spôsobom. Akoby som sa dívala do zrkadla.

Bez muža je ešte horšie ako s ním

Keď sme s mužom odlúčení, bývava mi veľmi ťažko. Akoby mi niečo chýbalo. Nie že by som bola nesamostatná, ale nemám akosi do ničoho chuť. Rátam minúty, kedy zas budeme spolu. Viacej ma baví niečo robiť, keď o seba zakopávame, ako keď mám plné pole pôsobnosti.
Môj muž mi raz povedal: S Tebou je horšie ako bez Teba... Našťastie sa len pomýlil.

Byť hrdá

Páči sa mi ako koná. Páči sa mi, čo hovorí. Páči sa mi, ako žije. Som na svojho muža veľmi hrdá a občas nezaškodí si uvedomiť jeho kvality. Tiež nie je zlé mu to niekedy aj povedať. Ale pozor, aby mu sláva nestúpla do hlavy.

Začali sme randiť

S manželom sme začali spolu zase "randiť". Je to fajn, keď ma pozve na prechádzku, keď si vymeníme nejakú drobnosť na pamiatku, keď si píšeme zaľúbené odkazy, keď sa neustále držíme za ruky. Ľudia sa na nás nedôverčivo pozerajú, ale ja sa cítim tak bláznivo a predsa svoja. Lebo láska manželstvom nekončí, iba sa začína. Začína sa variť, koreniť.

Polročné manželstvo

Naše "malé" výročie sme s manželom oslávili na tom mieste, kde sme sa spoznali a aj zasnúbili. Neplánovali sme to, ale pracovné povinnosti vyšli presne tak, že nám to umožnili. Aj to je pre nás svedectvom toho, že vždy všetko zlé je na niečo dobré a niekedy aj pracovná cesta môže byť súčasťou "vyššieho" plánu.

Ako získať muža na svoju stranu

1. Vyhýbajte sa hádkam s mužom, lebo spor vyhrá ten, kto sa neháda.
2. Ukážte mužovi, že rešpektujete jeho názory. Nikdy mu nehovorte, že sa mýli.
3. Ak sa mýlite, uznajte pred mužom svoj omyl rýchlo a ochotne.
4. Pri riešení sporných situácií s mužom začínajte priateľsky.
5. Veďte muža ku kladným odpovediam.
6. Nechajte hovoriť aj muža.
7. Presvedčte muža, že nápad vznikol v jeho hlave.
8. Snažte sa úprimne pozerať na veci mužovými očami.
9. Berte ohľad na mužove predstavy a želania.
10. Predpokladajte, že muži sú charakterní. Dovolávajte sa ušľachtilých pohnútok.
11. Vyjadrujte svoje myšlienky príťažlivým spôsobom.
12. Prebuďte v mužoch túžbu vynikať.

Tieto zásady od Dala Carnegieho platia síce pre všetkých, ale obzvlášť pomôžu žene pri náročnom fungovaní s mužom. Keď tieto pravidlá využijete pri komunikácii s mužom, máte vyhraté. Získali ste si ho na svoju stranu, je Váš.

Ako muž učí ženu láske

Často sa pýtam, ako je to vôbec možné, že môjmu manželovi na mne nevadia veci, ktoré ani ja sama na sebe nestrpím. Pri všetkej snahe sa mi nedarí krotiť moju prchkú povahu a muž len láskavo povie: "To by si nebola ty, keby tak kvôli všetkému nevyvádzaš." A to ma ukľudní. Učí ma milovať sa takú, aká som. Učí ma láske.

Keď milujeme ženu pre jej prednosti, nie je to ešte nebezpečné. Pokiaľ ju ale začneme milovať pre jej nedostatky, je to už láska. (Sacha Guitry)

Priestor pre lásku

Je úplne jedno, kde dvaja milujúci sa žijú, hlavná vec, že sú sami.
Svoje hniezdočko lásky si skrášľujú nevädnúcou láskou a ohrievajú si ho teplom, ktoré sála z ich objatí.

Mama varí obed a otec číta noviny

Známa veta z detských čias, platí často aj dnes. Hoci sa situácia žien radikálne zmenila, ich úloha v domácnosti sa vôbec nezmenila. Stále varia, upratujú, perú, žehlia, starajú sa o deti...Popri tom všetkom však chodia aj do práce. Mužova hlavná náplň práce už nie je "živiteľ rodiny", lebo aby sa rodina uživila, tak nutne ráta s podporou aj zo strany ženy. Takže ženy sú už doma nielen kuchárky, upratovačky, matky, ale najnovšie aj živiteľky.

Zhostili sme sa tejto úlohy preto, aby sme sa ďalej mohli rozvíjať. Prečo však ženy v najproduktívnejšom veku trávia život za hrncami a s metlou v ruke? A až potom, keď deti odrastú, začínajú sa venovať sebe?
Vidím to v tom, a teraz mi, muži, naozaj prepáčte, že práve vy ste žiadno nereagovali na túto zmenu. Čakáte s otvorenými ústami a s novinami v rukách na teplú večeru, sťažujete sa, že už vám dochádzajú čisté ponožky a hlavne nie ste spokojní s tým, že vaša žena už nie je také svieža ako bola, keď ste si ju brali.

Zabudnime na už dávno neplatné stereotypy: Žena bude natoľko pekná, nakoľko pekne jej budete pomáhať.

Intimita muža a ženy

Je nádherné ako sa muž a žena dopĺňajú. Nielen duševne, ale aj telesne.
Chcem sa teraz zamyslieť nad telesným prežívaním vzťahu zo strany muža a ženy.

Hovorí sa, že muži sú telesní. Môj názor je taký, že sú, ale nie až natoľko, ako sa o nich často hovorieva. Aj pri ženách musím poprieť všeobecne zaužívaný názor, že o telesnosť neprejavujú záujem. Áno, žena je v svojej podstate viac duševne založená, muž viac telesne. Keď sa chcú sebe navzájom priblížiť, nemôžu sa stávať bipolárnymi. To by ich rozdeľovalo a tu predsa ide o to, aby sa spájali.

Vo vzťahu dochádza k takému nastaveniu aj zo strany muža, aj zo strany ženy, že obaja v sebe niečo podvedome potláčajú, aby sa to mohlo následne prejaviť vo vášnivom vzplanutí.
Muž sa učí od ženy, žena od muža.
Dokonalý súzvuk, ktorý mi vyráža dych!