Kedysi muži chodili po robotách, ženy zostávali samé doma s deťmi. Taký bol život, nikto sa nezamýšľal nad tým, že by to malo byť inak.
Teraz sú ženy v práci, a predsa mávajú rovnaké pocity samoty a opustenosti ako predtým. Ako keby sme súperili, kto bude dlhšie v práci, len preto, aby nikto z nás nemusel byť doma sám. Vyhovárame sa na prácu, že preto sa naše vzťahy ochladzujú.
Problém vidím v tom, že žena už nemá dostatok síl na to, aby si dokázala popri zamestnaní, deťoch a domácich prácach získať mužovu priazeň a náklonnosť. Niet sa čo diviť, prečo je taká podráždená, keď je na ňu naložené toľko. Niet sa čo diviť, že muži radšej zostávajú dlhšie v práci alebo sa stretávajú so známymi či menej známymi na pive. Aj žena má svoj únik - priateľku, ktorej zatelefonuje, keď sa nemá komu zveriť.
Láska je dvojsečná zbraň. Blížime si navzájom. A všetko so všetkým súvisí. Nešťastie ženy je podmienené nešťastím muža a súčasne tento výrok platí aj naopak.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára