Nikto ani nevie

Nesiem svoj kríž statočne
Nikto ani nevie
Opieram sa o kríž
Nikto ani nevie
Či on sa neopiera o mňa
Nikto ani nevie
Akú váhu má
Nikto ani nevie
Akú váhu mám
Nikto ani neuvažuje

Od únavy

Niekedy od únavy nevládzem ani oddychovať.
Často som postavená do takej pozície, že neviem odmietnuť.
Potom však odmietam úplne všetko.
Som neprirodzene prirodzená.

Anjel v ženskom tele

Krídla ženy muž zbadá, až keď preňho vykoná niečo nepredstaviteľné.
Kam až musí jej láska zájsť, aby pochopil?!
Možno ju to položí až na lopatky, ale ten pocit uznania zo strany muža stojí za to.

Šťastie a čaj

Mám šťastie, že
chodíme spolu na čaj
Inak by sme sa iba míňali
ako sa míňajú dni a peniaze

Ale ...

Už aj čaj sa mi z pohára míňa a
ja na dne vidím len svoju tvár
Minul si ma, nevrátiš sa
Zostávam na dne
pohára

Princ na bielom koni

Naše predstavy o vysnívanom mužovi často nebývajú pozemské. My, nežné polovičky, snívame o nadprirodzených bytostiach.
Pre ženu je to prirodzené, pre muža však nie, on si nepredstavuje nikoho iného, ako vidí pred sebou. On si krajšie stvorenie ani predstaviť, ani vysnívať nevie.
Preto by sme sa aj my mali zamyslieť, či za našim obrazom bájneho princa nestojí oveľa vznešenejšia osoba. On nemá skreslenú predstavu o nás a nechce, aby sme my mali inú predstavu o ňom.

Ženy by nemali čítať romány

Ženy by nemali čítať romány o láske. A naopak muži by ich čítavať mali.
Možno by potom vedeli občas prejaviť kúsok nehy.
Možno by potom vedeli vyznať srdcervúco lásku svojej vyvolenej.
Možno by potom vedeli, že ženy chcú byť pozvané na prechádzku.
Možno by potom vedeli, že ženu sú šťastné, keď im muži dvoria.
Možno by potom vedeli urobiť zo svojich žien hrdinky romantických románov v reálnom živote.

Zodratá žena

Zodraté nohavice
Zodraté nohy, ruky
Zodratý hlas

pre Teba

Šálka času

čas na čaj
čaj na čas

Dobrý muž

Dobrý muž je každý muž..., ak máme potenciál to v ňom vidieť.
Chyby hľadať môžeme začať na sebe a potom sa už ani nedostaneme k nášmu opačnému pólu.
Ľahšie sa ukazuje na toho druhého.
Buďme radi, že ešte pri nás je.
Ukazujme najskôr na seba, aby sme tomu druhému mohli ukázať lepšiu tvár.
Zmena nech začne najskôr odo mňa...
Aké ťažké je to uskutočňovať, je to však výzva na celý život.
Snaha sa počíta!
A tak pri mojom neúspechu, môj manžel neláme nado mnou palicu, ale ma láskavo objíma a z jeho pohľadu môžem prečítať, že napriek môjmu zlyhaniu mi verí, že na budúce to bude lepšie.
Vďaka mu za každé "nabudúce".

Dobitie bateriek

S manželom sme si užívali medové týždne asi pred pol rokom.

Odvtedy len samé naháňanie a povinnosti.
Na to, aby sme vydržali ďalší polrok, museli sme si spraviť "líbanky".

Chvíľa pre toho druhého

Venujeme sa toľkým veciam...
Nestíham žehliť, hoci je to moja obľúbená činnosť spomedzi domácich prác.
Nestíham čítať svoje knihy, ktoré som si s takou radosťou kúpila, len ich hromadím v polici.
Nestíham odpovedať na maily, ktorými ma oslovujú milí ľudia.
Nestíham sa stretať s priateľmi, ktorých mám tak rada a je mi s nimi fajn.
Nestíham si robiť prechádzky, pri ktorých tak veľa načerpám.
Nestíham písať básne, vďaka ktorým sa mi niekedy uľaví na duši.
Nestíham sa venovať umeniu, ktoré ma učí veľa veciam.
Nestíham si pozrieť dobrý film len tak pre rozptýlenie.

Toto všetko na až tak netrápi...
Najviac ma trápi, ak sa nestíham venovať svojmu vzťahu s manželom.
Možno by som v samote - bez neho - mala čas venovať sa predtým spomenutému, ale všetko by ma zrazu prestalo baviť, keby tu on nebol.

Skúška vzťahu

Niekedy Vás ten druhý dokáže tak vytočiť, že si myslíte, že to už nedokážete uniesť.
Pomýšľate, že sa rozídete. Vtom si však spomeniete, čo všetko ste už spolu zažili.
A nejde urobiť krok späť. Kedy je ten správny čas otočiť a utekať od neho?
Kedy zase prehltnúť svoje rozčarovanie, vyplakať sa do vankúša a ísť s ním opäť ďalej?

Na toto dokáže odpovedať len Vaše srdce v súčinnosti s rozumom.
Ak srdce vie, že ho milujete aj cez to všetko a Váš rozum hodnotí jeho slabosť ako jednu z mála, potom je tu čas na odpustenie.

Odpustiť - to je skúška vzťahu.
Pripravení na ňu nie sme nikdy, ale predsa však nás pripravuje práve ona. Pre nové a nové rozhodnutia nás skúška robí schopnejšími, silnejšími a odhodlanejšími kráčať cestou budovania vzťahu znova a ďalej.

Žiť v trvalom vzťahu

To nie je niekedy najľahšie.

Vieme o svojich slabostiach, ktoré sa pred ostatnými snažíme zakrývať.

A pred najbližšou, najmilovanejšou osobou ich nedokážeme ukrývať.

Dokonca, keď sme si tak blízko, sme si navzájom ohrozením.

Blížime jeden druhému.

A cez to všetko sa stále milujeme.

Tak tomu ja hovorím LÁSKA!

Viem

Keď s ním sedím vonku a popíjame kolu.












Viem, čo ho rozosmeje. Viem, čo si ešte objedná.
Viem, ako sa zatvári, keď sa pozrie na hodiny.
Viem, aký druh zmrzliny má najradšej.
Viem, že sa pohorší na ďalšom túlavom psovi, ktorého míňame cestou.
Viem, že ma objíme, keď sa cíti so mnou šťastný.
Viem, že si spomenie na udalosť, kvôli ktorej som si ho doberala, keď ideme okolo miesta činu a vôbec sa za to na mňa nehnevá.
Viem, že sa zasnene díva do budúcnosti a že sme tam spolu my dvaja.
Viem, že má veľa práce, ale aj tak myslí na to, čo bude, keď s tým skončí.
Viem, že bude hladný a unavený, ale predsa sa s láskou na mňa usmeje.
Viem, že to má so mnou ťažké, ale nikdy to nedá najavo.

Viem a aj on vie ...

Ten pravý

Hovorí sa, že na svete existuje len jeden muž, ktorý je pre ženu tým pravým. Nejako som tomu nemohla uveriť. Veď toľko je náhod a čo ak práve nejaká z nich spôsobí, že sa nikdy nestretneme. Ale predsa len sme sa stretli. Skôr by som povedala, že sme otvorili oči a zbadali sme sa navzájom. S nikým iným si neviem predstaviť svoj život. Iba s mojím manželom, ktorý je jediný a ten pravý. Len on má svoje gestá, ktoré tak zbožňujem. Len on má tak príjemný hlas, pri ktorom sa mi roztrasú kolená znova a znova. Len on má svoje muchy, ktoré ma najviac hnevajú a ktoré mám na svete najviac rada.

Ďakujem, drahý, že si a taký, aký si!

Dovolenka

Je čas, keď konečne manželia môžu byť spolu, čas dovoleniek. Nezaškodí týždeň - dva venovať sa sebe. Opustiť všetky povinnosti, zabudnúť si notebook a telefón. Odísť na pustý ostrov. To je túžba snáď každého manželského páru. Niektorí to riešia veľmi radikálne, že nechajú doma aj deti.

Tak či onak, zaslúžia si to. Nech aspoň raz za rok zahorí opäť ten plameň, ktorý bol v nich vtedy, keď sa brali.
Lásku treba stále posilňovať!

Prečo žena kričí?

Kričí, pretože potrebuje objatie.

Volá, lebo nie je dostatočne milovaná.

Želá si lásku a nevie to dať vhodne najavo.

Zdá sa, že jej to prerástlo cez hlavu.

Až tak, že jemu prerastá cez hlavu.

Čo s ňou, keď tak kričí?

Chytiť ju do objatia, ona sa ukľudní.

Ako malé dieťatko, keď je v bezpečí.

Mať dieťa

Rozhodnutie mať dieťa – je významné a závažné.
Znamená, že ste sa rozhodli už naveky zažívať, ako sa vaše srdce túla mimo vášho tela.
(E. Stoneová)

Keď som bola malá

Keď som bola malá, bála som sa uveriť niečím sľubom. Možno preto, že tak žalostne málo ráz boli splnené. Bola som opatrná, nedôverčivá ako k dospelým, tak aj k rovesníkom. K dospelákom som mala o krôčik bližšie, ale len málokto ma z nich bral vážne. A moji kamaráti v rovnakom veku mi prišli detinskí. Nie nechcela som sa hrať na veľkú, vždy som aj vzrastom patrila k najmenším a vždy mi môj vek vyhovoval.

Lebo každá etapa života dovoľuje niečo iné. Napríklad ako dvojročná sa kľudne môžeš pocikať do gatí, ako sedem-osem ročná môžeš bez obáv behať s odretými nohami v sukni. Ako dvanásťročná sa môžeš len tak pre nič za nič rozplakať. Ako sedemnástka si môžeš dovoliť dať na seba všetky výstrelky módy. Dvadsaťtri ročná už musíš uvažovať nad budúcnosťou, aj keď to nie je až také akútne, ako keď sa ti blíži tridsiatka. Ak sa ti už pred tridsiatkou podarilo úspešne uloviť muža tvojho života, mohla by si byť najspokojnejšou na svete. Ale ani teraz ťa nechápu. Muž od teba čaká zárobok, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou vášho rozpočtu, rodičia a svokrovci ťa neustále bombardujú otázkami, kedy už bude mimino. A pritom všetci rovesníci ešte ani vážnu známosť nemajú. To máš za to, že si vždy inklinovala k dospelákom. Napriek všetkému ver sľubu, ktorý ti dala tvoja polovička. Nič iné ti nezostáva. Ale neboj sa postaviť si hlavu, aby si mala vždy svoju dôstojnosť.

Manželova nevera

Ja sa manželovej nevery obávať nemusím. Jeho najväčšou láskou je jeho notebook. Z toho vyplýva, že sa nemusím báť, že by ho iná žena zaujala natoľko, že by si ju popri ťukaní do notebooku vôbec všimol. Keďže ja, ako jeho vlastná žena, niekedy nedokážem zaujať dostatočne jeho pozornosť tak, aby sa od môjho súpera odtrhol, neverím, že by to dokázala nejaká iná, ktorá ho až tak dobre nepozná.

Lepšie je však súperiť s technikou ako s nejakou ženskou. No kiežby som aj ja niekedy bola preňho tak príťažlivá, ako je ten jeho notebook.